Tvorba Petra Machajdíka, jednej z najaktívnejších osobností hudobnej scény na Slovensku, kritikmi často vnímaná ako novonasadená latka v prístupe k diatonike, zahŕňa skladby inštrumentálne, vokálne, zvukové prostredia, hudbu k filmu, rozhlasovým hrám a tanečným predstaveniam. Stál pri zrode legendárneho zoskupenia Transmusic Comp., ktoré na prelome 80-tych a 90-tych rokov patrilo k najvýznamnejším predstaviteľom a propagátorom súčasného, predovšetkým zvukového umenia v Československu. V predstaveniach Transmusic Comp. sa spájalo hudobné divadlo, komponovaná, akustická a teatralizovaná performancia, voľná improvizácia, ale aj koncept, experimentálna poézia a súčasná hudba. Spolu s Milanom Adamčiakom a Michalom Murinom založil Peter Machajdík Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu - SNEH. Začiatkom 90-tych rokov bol členom skupiny Vitebsk Broken (spolu s Martinom Burlasom, Luciou Piussi a Danielom Balážom).
Začiatkom 80-tych rokov sa tento bratislavský rodák uchádzal o štúdium kompozície na Vysokej škole múzických umení. Nakoľko bol koncept jeho vtedajšej tvorby silno ovplyvnený západnou avantgardou, predovšetkým skladbami Johna Cagea, Karlheinza Stockhausena a amerických minimalistov, na školu prijatý nebol. Machajdíkova Kompozícia pre preparovaný bicykel a elektronické zvuky prijímaciu komisiu príliš nenadchla. Táto skutočnosť ho však od ďalších hudobných aktivít vôbec neodradila. V roku 1989 získava cenu na medzinárodnej súťaži elektro-akustickej hudby Concorso Internationale Luigi Russolo v talianskom Varese a začína aj mimo akademickej obce hľadať vlastný spôsob umeleckého vyjadrovania sa, k čomu mu výrazne dopomohla aj aktívna účasť na skladateľských kurzoch pod vedením Vinka Globokara, Clarence Barlowa, Dicka Raaymakersa a Konrada Boehmera v Grazi a Amsterdame.
V druhej polovici 80-tych rokoch patril Peter Machajdík k jedným z mála dopisovateľov z vtedajšieho Československa do západných hudobných časopisov. O aktuálnom dianí na domácej hudobnej scéne prispieval do amerického Keyboard Magazine, britského Crescendo International a do periodika Medzinárodnej jazzovej spoločnosti Jazz Forum. Patril k jedným z mála československých hudobníkov, ktorí mali odvahu udržiavať styky s velikánmi západnej hudobnej scény.
V roku 1992 odišiel Peter Machajdík na pozvanie prestížnej umeleckej nadácie DAAD žiť do Berlína, kde sa aj usadil. Spolu s ním tam v tom čase boli na rezidencii aj Damien Hirst, Marina Abramović, La Monte Young, Giya Kancheli, Nan Goldin a mnohí ďalší významní umelci. V Nemecku sa stal postupne rezidenčným hosťom viacerých na podporu kultúry zameraných nadácií ako napríklad Stiftung KulturFonds, Dolnosaského ministerstva pre vedu a umenie či mesta Judenburg v južnom Rakúsku. Počas rezidenčného pobytu v nemeckom Wiepersdorfe sa zoznámil s nositeľkou Nobelovej ceny za literatúru Sviatlanou Aleksijevičovou, rakúskym spisovateľom Josefom Haslingerom, výtvarníčkou Esrou Ersen a prozaičkou Ljudmilou Ulickou. Jeho tvorba si v 90-tych rokoch minulého storočia začala postupne nachádzať čoraz viac obdivovateľov, a to najmä v západnej Európe a severnej Amerike.
Z tohto obdobia pochádza nahrávka krátkej ukážky Machajdíkovej vtedajšej tvorby na sampleri Quarterly britského vydavateľstva RéR, ako aj spolupráca a vystúpenia s pionierom „noise music“ Davidom Mossom, švajčiarskou tanečníčkou Dorotheou Rust, skladateľom a huslistom Malcolmom Goldsteinom, soundartistom a improvizátorom Nicolasom Collinsom, klarinetistom Guidom Arbonellim, skladateľom a režisérom Heinerom Goebbelsom, saxofonistom Dietmarom Diesnerom a ďalšími významnými osobnosťami svetovej scény.
Po etablovaní sa v zahraničí si Petra Machajdíka všimla aj hudobná verejnosť na Slovensku. V roku 2005 získal Cenu Jána Levoslava Bellu a jeho tvorba sa postupne začala stávať súčasťou dramaturgie koncertných cyklov a hudobných festivalov (Melos Étos, Bratislavské hudobné slávnosti, Nová slovenská hudba, Hudba u Fullu, Radio_Head Awards apod.). V roku 2009 bol nominovaný na Krištáľové krídlo, ktoré však z dôvodov elitárskeho charakteru, estrádovosti a komercionalizácie podujatia odmietol.
Machajdíkove hudobné kompozície mali možnosť milovníci hudby počuť v koncertných sálach vo Viedni, Berlíne, Miláne, New Yorku, Prahe, Amsterdame, Haagu, Calgary, Helsinkách, Bostone, Londýne, Ríme, Pekingu, Belehrade, Ostrave, Lugane, Gente, Košiciach a mnohých ďalších mestách. Interpretmi jeho orchestrálnych a zborových skladieb boli renomované hudobné telesá ako napríklad Janáčkova filharmonie Ostrava, Camerata Europea, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Pomorská filharmónia Bydgoszcz, Štátna filharmónia Košice pod taktovkou Petra Breinera, Symfonický orchester Lublinskej filharmónie, Quasars Ensemble, Slovenský komorný orchester, Štátny komorný orchester Žilina, islandský Sinfóníuhljómsveit áhugamanna pod vedením Olivera Kentisha, Luhanský symfonický orchester, komorný zbor Ave a Cappella Istropolitana.
K významným spolupracovníkom Petra Machajdíka patrí aj legenda svetového rocku, spoluzakladateľ a bývalý spevák skupiny Yes Jon Anderson, vynikajúca harfistka Floraleda Sacchi, čembalistka Elina Mustonen, klaviristi Daniel Garel a Marvin Rosen, organista Carson Cooman, klarinetisti Martin Adámek a Guido Arbonelli, violončelisti Piero Salvatori a Darry Dolezal, experimentátori Milan Adamčiak a Michal Murin, gitarista a skladateľ Martin Burlas, či austrálske duo Oregano Bath, známe predovšetkým ambientnou elektronickou hudbou. Machajdíkove kompozície majú v repertoári aj huslista Milan Paľa, akordeonisti Boris Lenko a Peter Katina, Mucha Quartet, klaviristi Ivan Šiller, Ivan Buffa, Fero Király, Jordana Palovičová, József Balog, Dušan Šujan, Katarzyna Musiał, Mayuko Kida, Magdaléna Bajuszová, cimbalistka Enikő Ginzery, harfistky Klára Bábel a Adriana Antalová, gitaristi Martin Krajčo, Andrea Monarda a Ondrej Veselý, Československé komorné duo, súbory Cluster Ensemble, Ensemble Ricercata, Quasars Ensemble, Ensemble Inn, Proxima Quartet, Duo Ahlert & Schwab, Trio Contraste, VientoMarero Duo a mnohí ďalší. Svoje choreografie a tanečné predstavenie spojili s tvorbou Petra Machajdíka Kristína Paulin (SND, Hamburg Ballet), Petra Fornayová, Marta Poláková a Lucia Kašiarová.
Peter Machajdík vytvoril hudbu k divadelnému predstaveniu Čaj a apokalypsa britskej autorky Caryl Churchillovej pre Slovenské národné divadlo, k inscenáciám hier Thomasa Melleho Naše fotky, Miklósa Forgácsa Lilith a Bezzubatá, Jona Fosseho Niekto príde a k dramatizácii novely Nicol Hochholczerovej Táto izba sa nedá zjesť (všetko v réžii Eduarda Kudláča) pre Mestské divadlo Žilina, ako aj k autorskej adaptácii románu Požár v šťastném Rakousku oceňovanej súčasnej ukrajinskej autorky Sofije Andruchovyč pre brnenské HaDivadlo.
Hudobné kompozície Petra Machajdíka, predovšetkým tie z posledného desaťročia, sú poznačené príklonom k meditatívnosti a jednoduchosti. Významnými znakmi tvorby tohto skladateľa sú prevažujúca diatonika, uvážlivé dávkovanie disonancií, určitá statickosť a do istej miery i nenápadná repetitívnosť.
Svojich poslucháčov si diela Petra Machajdíka našli aj vďaka rozhlasovým staniciam WNYC, WPRB, BBC, ABC Classic FM, Ö1, Concertzender, RAI, Radio Bremen, Freies Radio Stuttgart, Radio Berlin-Brandenburg, Rádio Devín - Slovensko 3, Český rozhlas a mnohým ďalším.
Neoddeliteľnou súčasťou Machajíkovej umeleckej činnosti sú zvukové prostredia (napríklad Waters and Cages pre Galériu mesta Bratislavy, Tolleranza pre košickú Kunsthalle, Belianka pre Beliansku jaskyňu apod.), multimediálne projekty a predstavenia s tanečníkmi (Lucia Kašiarová, Dorothea Rust, Petra Fornayová, Jaro Viňarský, Daniel Raček, Štúdio tanca BB), výtvarníkmi (George Cup, Steve Elliott, Dirk Dietrich Hennig, Ján Kudlička, Juraj Meliš, Gülsün Karamustafa, Viktor Hulík, Zbynĕk Prokop, Juraj Bartusz), spolupráca s filmármi (Hanno Brühl, Tomáš Hulík, Maroš Hečko) a literátmi (Róbert Gál). V roku 2012 vytvoril hudbu k divadelnej hre Téma Palach, ktorú podľa scenára Ľuby Lesnej režírovala Viera Dubačová. Obľúbenými sa stali jeho pôsobivé soundtracky k filmom Divoké Slovensko, Prítomná minulosť, Odvrátená strana Slovenska, Kráľ nebies orol skalný, Návrat rysov a Cesty Slovenskom. K filmom s tvorbou Petra Machajdíka patrí aj psychotriler DOGG z roku 2017 a obľúbený cyklus Svetoznámi slovenskí vedci Evy Holubánskej-Bartovičovej.
Peter Machajdík nezabúda ani na mladých hudobníkov, čoho dôkazom je jeho niekoľkoročná plodná a úspešná spolupráca s mládežníckymi orchestrami, komornými súbormi a sólistami z radov školákov. Výsledkom sú napríklad nahrávka skladby Namah Mládežníckym orchestrom Jána Pöschla pod taktovkou Anity Mirossayovej, premiéra 20-minútovej kompozície 'Nájdené zabudnuté' v podaní Mládežníckeho orchestra Slovenskej hudobnej spoločnosti pod vedením riaditeľa opery Štátneho divadla v Košiciach Karola Kevického na festivale Young Euro Classic 2004 v Berlíne, spolupráca so Slovenským mládežníckym orchestrom na realizácii skladby 'Ako vietor v dunách' v rámci medzinárodného festivalu Allegretto 2018 v Žiline, ako aj uvedenie 'Malej prešporskej' medzinárodným mládežníckym orchestrom COMENIUS v Českej republike, Poľsku, Taliansku a na Slovensku. Pre Natáliu Hatalovú napísal Peter Machajdík dve skladby, s ktorými vyhrala Detský hudobný festival Jána Cikkera v Banskej Bystrici a medzinárodnú interpretačnú súťaž Rajecká hudobná jar 2015. V júni 2015 sa v Malej sále Slovenskej filharmónie uskutočnila tiež premiéra skladby Kert pre zobcovú flautu a klavír, napísanej pre Ádáma Nánasiho, virtuózneho školáka z maďarského Szegedu, V roku 2016 uviedla flautistka Laura Nagyová so sprievodom gitaristu Lukáša Šaturu Machajdíkovu kompozíciu 'Ranné motýle' na festivale Epoche a v Mirbachovom paláci v Bratislave.
Okrem umeleckej tvorby sa Peter Machajdík venuje aj organizačnej činnosti a podpore hudobného diania. Už niekoľko sezón je dramaturgom cyklu koncertov klasickej hudby Hudba u Fullu a od roku 2011 kurátorom medzinárodného bienále zvukového umenia Sound City Days a dramaturgom festivalu Soundart vs. Nu Dance. Svojimi článkami prispieva do časopisov Hudobný život, Vlna a niektorých vybraných zahraničných periodík.
Začiatkom 80-tych rokov sa tento bratislavský rodák uchádzal o štúdium kompozície na Vysokej škole múzických umení. Nakoľko bol koncept jeho vtedajšej tvorby silno ovplyvnený západnou avantgardou, predovšetkým skladbami Johna Cagea, Karlheinza Stockhausena a amerických minimalistov, na školu prijatý nebol. Machajdíkova Kompozícia pre preparovaný bicykel a elektronické zvuky prijímaciu komisiu príliš nenadchla. Táto skutočnosť ho však od ďalších hudobných aktivít vôbec neodradila. V roku 1989 získava cenu na medzinárodnej súťaži elektro-akustickej hudby Concorso Internationale Luigi Russolo v talianskom Varese a začína aj mimo akademickej obce hľadať vlastný spôsob umeleckého vyjadrovania sa, k čomu mu výrazne dopomohla aj aktívna účasť na skladateľských kurzoch pod vedením Vinka Globokara, Clarence Barlowa, Dicka Raaymakersa a Konrada Boehmera v Grazi a Amsterdame.
V druhej polovici 80-tych rokoch patril Peter Machajdík k jedným z mála dopisovateľov z vtedajšieho Československa do západných hudobných časopisov. O aktuálnom dianí na domácej hudobnej scéne prispieval do amerického Keyboard Magazine, britského Crescendo International a do periodika Medzinárodnej jazzovej spoločnosti Jazz Forum. Patril k jedným z mála československých hudobníkov, ktorí mali odvahu udržiavať styky s velikánmi západnej hudobnej scény.
V roku 1992 odišiel Peter Machajdík na pozvanie prestížnej umeleckej nadácie DAAD žiť do Berlína, kde sa aj usadil. Spolu s ním tam v tom čase boli na rezidencii aj Damien Hirst, Marina Abramović, La Monte Young, Giya Kancheli, Nan Goldin a mnohí ďalší významní umelci. V Nemecku sa stal postupne rezidenčným hosťom viacerých na podporu kultúry zameraných nadácií ako napríklad Stiftung KulturFonds, Dolnosaského ministerstva pre vedu a umenie či mesta Judenburg v južnom Rakúsku. Počas rezidenčného pobytu v nemeckom Wiepersdorfe sa zoznámil s nositeľkou Nobelovej ceny za literatúru Sviatlanou Aleksijevičovou, rakúskym spisovateľom Josefom Haslingerom, výtvarníčkou Esrou Ersen a prozaičkou Ljudmilou Ulickou. Jeho tvorba si v 90-tych rokoch minulého storočia začala postupne nachádzať čoraz viac obdivovateľov, a to najmä v západnej Európe a severnej Amerike.
Z tohto obdobia pochádza nahrávka krátkej ukážky Machajdíkovej vtedajšej tvorby na sampleri Quarterly britského vydavateľstva RéR, ako aj spolupráca a vystúpenia s pionierom „noise music“ Davidom Mossom, švajčiarskou tanečníčkou Dorotheou Rust, skladateľom a huslistom Malcolmom Goldsteinom, soundartistom a improvizátorom Nicolasom Collinsom, klarinetistom Guidom Arbonellim, skladateľom a režisérom Heinerom Goebbelsom, saxofonistom Dietmarom Diesnerom a ďalšími významnými osobnosťami svetovej scény.
Po etablovaní sa v zahraničí si Petra Machajdíka všimla aj hudobná verejnosť na Slovensku. V roku 2005 získal Cenu Jána Levoslava Bellu a jeho tvorba sa postupne začala stávať súčasťou dramaturgie koncertných cyklov a hudobných festivalov (Melos Étos, Bratislavské hudobné slávnosti, Nová slovenská hudba, Hudba u Fullu, Radio_Head Awards apod.). V roku 2009 bol nominovaný na Krištáľové krídlo, ktoré však z dôvodov elitárskeho charakteru, estrádovosti a komercionalizácie podujatia odmietol.
Machajdíkove hudobné kompozície mali možnosť milovníci hudby počuť v koncertných sálach vo Viedni, Berlíne, Miláne, New Yorku, Prahe, Amsterdame, Haagu, Calgary, Helsinkách, Bostone, Londýne, Ríme, Pekingu, Belehrade, Ostrave, Lugane, Gente, Košiciach a mnohých ďalších mestách. Interpretmi jeho orchestrálnych a zborových skladieb boli renomované hudobné telesá ako napríklad Janáčkova filharmonie Ostrava, Camerata Europea, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Pomorská filharmónia Bydgoszcz, Štátna filharmónia Košice pod taktovkou Petra Breinera, Symfonický orchester Lublinskej filharmónie, Quasars Ensemble, Slovenský komorný orchester, Štátny komorný orchester Žilina, islandský Sinfóníuhljómsveit áhugamanna pod vedením Olivera Kentisha, Luhanský symfonický orchester, komorný zbor Ave a Cappella Istropolitana.
K významným spolupracovníkom Petra Machajdíka patrí aj legenda svetového rocku, spoluzakladateľ a bývalý spevák skupiny Yes Jon Anderson, vynikajúca harfistka Floraleda Sacchi, čembalistka Elina Mustonen, klaviristi Daniel Garel a Marvin Rosen, organista Carson Cooman, klarinetisti Martin Adámek a Guido Arbonelli, violončelisti Piero Salvatori a Darry Dolezal, experimentátori Milan Adamčiak a Michal Murin, gitarista a skladateľ Martin Burlas, či austrálske duo Oregano Bath, známe predovšetkým ambientnou elektronickou hudbou. Machajdíkove kompozície majú v repertoári aj huslista Milan Paľa, akordeonisti Boris Lenko a Peter Katina, Mucha Quartet, klaviristi Ivan Šiller, Ivan Buffa, Fero Király, Jordana Palovičová, József Balog, Dušan Šujan, Katarzyna Musiał, Mayuko Kida, Magdaléna Bajuszová, cimbalistka Enikő Ginzery, harfistky Klára Bábel a Adriana Antalová, gitaristi Martin Krajčo, Andrea Monarda a Ondrej Veselý, Československé komorné duo, súbory Cluster Ensemble, Ensemble Ricercata, Quasars Ensemble, Ensemble Inn, Proxima Quartet, Duo Ahlert & Schwab, Trio Contraste, VientoMarero Duo a mnohí ďalší. Svoje choreografie a tanečné predstavenie spojili s tvorbou Petra Machajdíka Kristína Paulin (SND, Hamburg Ballet), Petra Fornayová, Marta Poláková a Lucia Kašiarová.
Peter Machajdík vytvoril hudbu k divadelnému predstaveniu Čaj a apokalypsa britskej autorky Caryl Churchillovej pre Slovenské národné divadlo, k inscenáciám hier Thomasa Melleho Naše fotky, Miklósa Forgácsa Lilith a Bezzubatá, Jona Fosseho Niekto príde a k dramatizácii novely Nicol Hochholczerovej Táto izba sa nedá zjesť (všetko v réžii Eduarda Kudláča) pre Mestské divadlo Žilina, ako aj k autorskej adaptácii románu Požár v šťastném Rakousku oceňovanej súčasnej ukrajinskej autorky Sofije Andruchovyč pre brnenské HaDivadlo.
Hudobné kompozície Petra Machajdíka, predovšetkým tie z posledného desaťročia, sú poznačené príklonom k meditatívnosti a jednoduchosti. Významnými znakmi tvorby tohto skladateľa sú prevažujúca diatonika, uvážlivé dávkovanie disonancií, určitá statickosť a do istej miery i nenápadná repetitívnosť.
Svojich poslucháčov si diela Petra Machajdíka našli aj vďaka rozhlasovým staniciam WNYC, WPRB, BBC, ABC Classic FM, Ö1, Concertzender, RAI, Radio Bremen, Freies Radio Stuttgart, Radio Berlin-Brandenburg, Rádio Devín - Slovensko 3, Český rozhlas a mnohým ďalším.
Neoddeliteľnou súčasťou Machajíkovej umeleckej činnosti sú zvukové prostredia (napríklad Waters and Cages pre Galériu mesta Bratislavy, Tolleranza pre košickú Kunsthalle, Belianka pre Beliansku jaskyňu apod.), multimediálne projekty a predstavenia s tanečníkmi (Lucia Kašiarová, Dorothea Rust, Petra Fornayová, Jaro Viňarský, Daniel Raček, Štúdio tanca BB), výtvarníkmi (George Cup, Steve Elliott, Dirk Dietrich Hennig, Ján Kudlička, Juraj Meliš, Gülsün Karamustafa, Viktor Hulík, Zbynĕk Prokop, Juraj Bartusz), spolupráca s filmármi (Hanno Brühl, Tomáš Hulík, Maroš Hečko) a literátmi (Róbert Gál). V roku 2012 vytvoril hudbu k divadelnej hre Téma Palach, ktorú podľa scenára Ľuby Lesnej režírovala Viera Dubačová. Obľúbenými sa stali jeho pôsobivé soundtracky k filmom Divoké Slovensko, Prítomná minulosť, Odvrátená strana Slovenska, Kráľ nebies orol skalný, Návrat rysov a Cesty Slovenskom. K filmom s tvorbou Petra Machajdíka patrí aj psychotriler DOGG z roku 2017 a obľúbený cyklus Svetoznámi slovenskí vedci Evy Holubánskej-Bartovičovej.
Peter Machajdík nezabúda ani na mladých hudobníkov, čoho dôkazom je jeho niekoľkoročná plodná a úspešná spolupráca s mládežníckymi orchestrami, komornými súbormi a sólistami z radov školákov. Výsledkom sú napríklad nahrávka skladby Namah Mládežníckym orchestrom Jána Pöschla pod taktovkou Anity Mirossayovej, premiéra 20-minútovej kompozície 'Nájdené zabudnuté' v podaní Mládežníckeho orchestra Slovenskej hudobnej spoločnosti pod vedením riaditeľa opery Štátneho divadla v Košiciach Karola Kevického na festivale Young Euro Classic 2004 v Berlíne, spolupráca so Slovenským mládežníckym orchestrom na realizácii skladby 'Ako vietor v dunách' v rámci medzinárodného festivalu Allegretto 2018 v Žiline, ako aj uvedenie 'Malej prešporskej' medzinárodným mládežníckym orchestrom COMENIUS v Českej republike, Poľsku, Taliansku a na Slovensku. Pre Natáliu Hatalovú napísal Peter Machajdík dve skladby, s ktorými vyhrala Detský hudobný festival Jána Cikkera v Banskej Bystrici a medzinárodnú interpretačnú súťaž Rajecká hudobná jar 2015. V júni 2015 sa v Malej sále Slovenskej filharmónie uskutočnila tiež premiéra skladby Kert pre zobcovú flautu a klavír, napísanej pre Ádáma Nánasiho, virtuózneho školáka z maďarského Szegedu, V roku 2016 uviedla flautistka Laura Nagyová so sprievodom gitaristu Lukáša Šaturu Machajdíkovu kompozíciu 'Ranné motýle' na festivale Epoche a v Mirbachovom paláci v Bratislave.
Okrem umeleckej tvorby sa Peter Machajdík venuje aj organizačnej činnosti a podpore hudobného diania. Už niekoľko sezón je dramaturgom cyklu koncertov klasickej hudby Hudba u Fullu a od roku 2011 kurátorom medzinárodného bienále zvukového umenia Sound City Days a dramaturgom festivalu Soundart vs. Nu Dance. Svojimi článkami prispieva do časopisov Hudobný život, Vlna a niektorých vybraných zahraničných periodík.
Peter Machajdík už niekoľko rokov podporuje rôzne aktivity a projekty, ktoré napomáhajú tvorivosti a umeleckému rozvoju všetkých vekových kategórií. Takisto sa snaží o integráciu tvorby umelcov pôsobiacich na Slovensku do medzinárodného kontextu. Príležitostne vyučuje kompozíciu, zvukové umenie, kultúrny manažment, dejiny súčasnej hudby a moderného umenia. Jeho prednášky o hudbe 20. a 21. storočia sú často súčasťou workshopov na umeleckých školách ako aj medzinárodných festivalov a sympózií. Je aktívny tiež v oblasti vizuálneho umenia.
|
Napísali:
|
nova slovenska hudba
|
soudoba hudba slovensko
|
hudobne dielo
|
sucasna komorna hudba slovensko
|